Emil Polhoš: chceme aby naši tanečníci netancovali ako cvičené opičky

Tanečníci High Edition.Maťa Yellou Piatková, tanečníčka battle zložky.Emil Polhoš, jeden zo zakladateľov High Edition.

V podlhovastej miestnosti so zrkadlami hrá na plné gule vypaľovačka od Jacskona, Thriller. Blíži sa Halloween a niektorí členovia High Edition sa pripravujú na tanečné vystúpenie. Ostatní so slúchadlami v ušiach pracujú sami na sebe. Tanečníci si zo seba uťahujú a vysvetľujú, že väčšinou tu hrá trochu iná hudba.

High Edition je brnenská tanečná skupina, ktorá funguje už päť rokov. Jej battlová zložka sa stretáva trikrát do týždňa a pripravuje sa na rôzne súťaže, alebo tanečníci pracujú na vlastnom zlepšovaní sa. Okrem toho majú aj tri ďalšie tanečné zložky, deti, mierne pokročilých a pokročilých, ktorí majú vedené tréningy.

Maťa Piatková tu tancuje už štyri roky. Vysvetľuje, že na tréningoch každý pracuje sám na sebe. „Vylepšujeme sa, skúšame rôzne štýly, ale najmä jamujeme. Po každom jame sa snažíme vytknúť si navzájom chyby a povedať si, čo bolo dobré.“

Freestylová zložka High Edition sa sústreďuje najmä na battle, ktoré sa konajú takmer každý víkend.  „Battle je súboj medzi tanečníkmi. Ak je to v hip-hope, tak prídu tanečníci, ktorí tancujú tento štýl. Môže to byť jeden na jedného alebo dvaja na dvoch alebo crew  na crew. Porota vyberie z dema najlepšiu osmičku alebo šestnástku a tí sa battle-jú proti sebe. Porota ukáže na toho, kto postupuje formou pavúka až ostane ten najlepší,“ vysvetľuje Maťa.

Battle medzi jednotlivcami a crew sa trochu odlišujú. Každá crew namiesto dema má nacvičenú choreografiu na vlastnú hudbu. Majú ukázať, že vedia zatancovať niečo spolu, ale zároveň, že má aj silné indivídua. V pavúkovi sa potom tancujú zvyčajne všetky štýly : hiphop, popin, lockin a house.

Majstrovstvá sveta nemajú úroveň

V Česku a na Slovenskú fungujú dve tanečné organizácie, ktoré zastrešujú preseselekcie na majstrovstvá Európy a sveta. Podľa Mati ale tieto súťaže nie sú veľmi kvalitné. „Za najkvalitnejšie považujem battle, pretože sú underground. Nemám moc rada majstrovstvá. V porote sú ľudia, čo celý život robili klasiku a idú porotiť street dance. Nie je to pre mňa moc exskluzívne, pretože sa tam naženie dvadsať tanečníkov, naraz zatancujú, potom sa naženú po troch, hrá ta istá hudba. Úplne to odporuje myšlienke street dance.“

V High Edition sa síce venujú aj takýmto súťažiam, no Emil Polhoš, ktorý je v skupine od jeho založenia, súhlasí s Maťou. Zložky, ktoré majú vedené tréningy chodievali na súťaže vytvorené pod tanečnou organizáciou. „S pokročilou skupinou sa účastníme celorepublikových súťaží. Teraz sa ale zaoberáme iným štýlom. Chceli by sme dať choreografie stranou, aby netancovali ako cvičené opičky len to, čo im ukážeme, ale aby sa začali sebarealizovať ako tanečníci a vyvíjali tanečnú osobnosť. Takže ich ťaháme na battle, kde chodíme my,“ vysvetľuje Emil.

Maťa ma v tejto veci jasno. „ Keď sa povie majstrovstvá, je to smutné. Futbal alebo tenis, je to fakt husté, máš tam top, najlepších. Čo v tanci tak vôbec nie je. Keď porovnáš majstrovstvá sveta s battle Juste debout, nemá to ani spolovice takú úroveň. Keby tanečníci, čo sú údajne majstri sveta prišli na battle, tak sa veľakrát nedostanú ani do prvého kola.“

Emil pracuje s deckami na vedených tréningoch, ktoré ale pozmenil. „Vadilo mi, že som prišiel na tréning, hovoril som im moje informácie, svoju filozofiu ako tanečníka, ako to cítim, ale keďže sme stále robili len väzby, tak mi to nič nehovorilo. Decká to bavilo, ale chcel som skúsiť nevedený tréning, kde robíme sami na sebe, jamujeme, skúšame sa sami navzájom.“

Emil si myslí, že človek môže začať freestylovať hneď. „Dám ti pohyb, ty ho pochopíš a potom ho rôzne skúšaš. Keď je viac ľudí na tréningu a ešte sa nepoznajú tak sa človek hanbí. To ma každý zo začiatku a trénuje aj trému, čo je veľmi dôležité. Takže čím skôr freestylovať začneš, tým je to lepšie.“

Foto: Ján Vošček